Recenzie a články na blogu nie sú nijak sponzorované, všetko sú to subjektívne výplody jednej šialenej osoby, ktorá by si s vami zašla na pivo/vínko/ kávu/čaj o piatej a dobrý pokec o knihách, filmoch a tak všeobecne
Je na prachy

RECENZIA: Žila som tisíc rokov

12. října 2015 v 21:52 | Marisa

Autor: Livia Bitton-Jackson
Vydavateľstvo: AT HOME GALLERY
Rok Vydania: 2013
Viazanie: paperback
Jazyk: SK
Ďaľšie diela: Mosty nádeje(2002),Ahoj Amerika(2005),Zachrániť, čo zostalo (2009)
Počet strán:208
Žáner: autobiografia
Oficiálna anotácia:
Livia Bitton-Jackson sa narodila ako Elli Friedmannová v roku 1931 v Šamoríne. Ako trinásťročná bola spolu s celou rodinou zavlečená do koncentračného tábora, odkiaľ sa po oslobodení vrátila do rodného Šamorína. V roku 1951 emigrovala do USA. Stala sa profesorkou histórie na City University v New Yorku. Medzi jej odborné publikácie patrí práca Madona alebo kurtizána? Židovská žena v kresťanskej literatúre. Je autorkou memoárov Žila som tisíc rokov, Mosty nádeje, Ahoj, Amerika, Zachrániť, čo zostalo. Vo svojich pamätiach podáva svedectvo o malých i veľkých dejinách a ich dôsledkoch pre človeka.
Kniha Žila som tisíc rokov /I Have Lived a Thousand Years/ vyšla prvýkrát vo vydavateľstve Simon and Schuster v roku 1997, bola preložená do 5 jazykov /nemčina, francúzština, taliančina, holandčina, japončina/ a získala viacero ocenení. Ide o memoáre autorky, ktoré zachytávajú obdobie od leta 1943 do jesene 1945. Šamorín bol v tomto čase súčasťou Maďarska a aj tu boli židia prenasledovaní. Kniha opisuje, ako židov postupne zbavovali občianskych práv, až ich nakoniec poslali do vyhladzovacích táborov. Kniha opisuje tieto hrozné udalosti očami trinásťročného dievčaťa, ktoré muselo veľmi rýchlo dospieť. Hľadá odpovede na otázky čo je život, čo je smrť?
V kontexte literatúry o holokauste je táto osobitá tým, že udalosti vnímame pohľadom trinásťročného dievčaťa, ktoré pochádza z nášho teritória. Podáva realistický popis toho, čo zažívali naši židia. Kniha je rozdelená do malých kapitoliek, je písaná pútavo a čitateľsky príťažlivo.
V roku 2011 vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve Artforum kniha Livie Bitton Jackson Mosty nádeje, ktorá sa stretla s veľmi priznivým ohlasom čitateľov aj kritiky.

VERDIKT:

Táto kniha sa ku mne dostala prostredníctvom mojej tety, ktorej týmto veľmi ďakujem za jej požičanie.
Doslova ma do seba vtiahla a mala som ju prečítanú raz-dva. Jasné, všetci niečo vieme o holokauste, o hrôzach minulosti, no len z počutia. Myslím, že toto bola prvá kniha, ktorá mi predostrela skutočnú realitu.Až teraz!!!Čítať túto knihu bolo ako facka na tvár.A prečo?
Mám 21 rokov.Keď sme preberali na základnej škole holokaust, 2 sv. vojnu,robili sme okolo toho projekty, pamätám si, že sme všetci so zatajeným dychom mali nastražené uši, aby sme neprepočuli ani jediný detajl. Naša pani učiteľka bola pokladnica múdrostí, porozprávala nám (som si myslela) o tom veľmi veľa a ja som všetko hltala. Preto som bola zhrozená. Prekvapená. Šokovaná. Od začiatku knihy až do konca.Že o tomto som ani len netušila.Že toto nám pani učiteľka nespomínala. Že ani spolužiaci to nespomínali vo svojich projektoch a referátoch. Hrôza. Keď si pomyslím, že toto zažilo 13 ročné dievča. Ešte doteraz mám zimomriavky. Myslela som, že to je zlý vtip, že to čo je v knihe nemôže byť pravda.Lenže ona to pravda je. A teraz ma udrelo kladivo poznania po hlave. Až teraz!!! Že inak znie opis dejín od učiteľa a inak od niekoho, kto to zažíval ako bežnú realitu.Že ,,rozprávky" pani učiteľky boli len bľabotačky. Že nikdy som sa nepozrela na to z uhľa pohľadu človeka, ktorý bol v uväznený v tábore.Nemohla som ani. Toto predčilo všetky moje doterajšie hrozné predstavy.O holokauste so vlastne nikdy nič nevedela, kým som neprečítala túto knihu. Všetko čo som vedela, bolo nič.
Toto 13 ročné dievčatko vám vo svojej knihe povie, aké má sny.Povie vám,ako sa vidí v budúcnosti. Že sa jej páči spolužiak,že v škole dostala vysvedčenie so samými jednotkami. Že jej brat je krajší, než ona sama. Otočíte v knihe stránku, a už nie je realita to čo bolo včera.Spolužiaci sa lúčia, škola sa zatvára, niektoré deti sa len takto lúčia som spolužiakmi: ,, Aj ty ideš na ten výlet pre židov? To máš super, potom mi všetko porozprávaš! ...Lenže nik sa z nich už nevrátil.
Táto kniha vo mne zanechala silný zážitok. Najhrozivejší zážitok aký kedy kniha vo mne zanechala. Nezmazateľnú hlbokú ryhu, ryhu poznania histórie o ktorej som doposiaľ vlastne nič nevedela, len som si to myslela. Nech sa akokoľvek budem snažiť, v kúte duše ma to bude doživotne strašiť. Táto zabudnutá a pritom taká živá história. Kniha ponúka ucelený popis. Od začiatku do ...vlastne kam? Nikto by neuveril, že takýto bude a aj bol koniec naozaj.

PS: Nemyslím si, že je morálne správne túto knihu hodnotiť.Je krásna, vo svojej nevinnosti. Detskej jednoduchosti. Príšerná vo svojej pravdivosti.Desivá kvôli autentickosti. Majstrovsky napísaná pravda o zločinoch proti ľudskosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama